Nosnou témou týždňa je určite Ukrajina. Na tomto mieste je zbytočné rozoberať kto za čo môže, kto je tu agresor a kto sa bráni. Skôr sú zaujímavé okolnosti okolo. EU napr. ponúkla ako pomoc Ukrajine 11 mld. euro, ktoré nemá, resp. si bude na túto pôžičku rovnako požičať. Nikto s týmito výdavkami v EU totižto pri zostavovaní rozpočtu minulý rok nepočítal. USA a aj EU sa vyhrážajú aj ekonomickými sankciami voči Rusku. To je inak zaujímavé, vzhľadom na to, že neexistuje štát, ktorého podnikatelia by v Rusku nemali ekonomické záujmy, čím by sa poškodili i podnikatelia zo západu. Na to Rusko v odvete vyhlásilo, že je pripravené znárodniť majetok spoločností západných mocností. Gasprom chce okamžitú splátku od ukrajinského Naftogasu vo výške 1,9 mld. USD za dodaný plyn. Poradca prezidenta Putina sa zároveň nechal počuť, že v prípade sankcií by mohli Rusi vypredať americké dlhopisy. Aj keď to Moskva okamžite poprela. A internetom sa šíria rôzne špekulácie, že tieto ekonomické hrozby sú ochotní využiť i Číňania, ktorí majú jednu z najväčších expozícií voči americkým dlhopisom. Nech je to akokoľvek, smerujeme k stavu, kedy sa vojna nevedie len tradičnými zbraňami a nevyhráža sa len zbraňami hromadného ničenia. Dnes už existujú i „ekonomické zbrane“ a v prípade amerických dlhopisov sú to „ekonomické zbrane“ hromadného ničenia.
Pomaly sa nám blížia európske voľby. Fíni budú mať o euro šarvátky postarané. Tamojší euroskeptici chcú ako jednu z tém volieb využiť pomoc Grécku. Avšak Fínsko ako také je značne euroskeptické aj samo o sebe, čo tejto strane prihráva viac ako 15 % voličov, o 6 % viac ako v posledných eurovoľbách. Euroskepticizmus v Európe je určite na vzostupe. Či naozaj, sa prejaví až voľbami. Vtedy uvidíme, koľko euroskeptikov sa dostane do parlamentu. Ale netreba sa obávať. Parlament je stále dostatočne nevýrazná inštitúcia, aby zmenila smerovanie EU.
Pred voľbami má plné ruky práce i komisia, ktorá hodnotila jednotlivých členov ako sa im ekonomicky darí. Pod jej dohľadom budú podľa jej vlastných slov Francúzsko a Taliansko, ktoré sa boria s ekonomickými problémami, vysokou zadlženosťou, či neflexibilným trhom práce. Nehovorili predstavitelia EU, že je už všetko v poriadku? Chorvátsku a Slovinsku odporučila komisia šetriť a Nemecku komisia odporučila zvýšiť domácu spotrebu. Ako vidno opatera a starostlivosť komisie nemá hraníc.
V Číne vyhlásila spoločnosť Chaori Solar (výrobca solárnych panelov), že nie je schopná ku dňu 7.marca splatiť úroky zo svojich dlhopisov vo výške 89 mil. USD (splatí len menej než 5 % dlžnej sumy). V poradí je to ďalšia spoločnosť, ktorá si v Číne neplní svoje záväzky. Doteraz boli všetky podobné fondy zachraňované lokálnymi vládami, no v prípade Chaori Solar sa tak nestalo. Zatiaľ niekto nepredpokladá, že by to malo mať nejaký významný dopad na finančný systém. Dôvodom je nízka suma. Podobný scenár očakávajú analytici Bank of America v máji, kedy pravdepodobne čínski predstavitelia nechajú padnúť ďalší z produktov šedého bankovníctva s názvom Sichuan olovo/zinkový trust. Dôvodom je opätovne paradoxne nízka suma, ktorú trust nebude schopný splatiť. Ostatné produkty budú zatiaľ asi zachránené, pretože vytvárajú obavu o to, že budú mať vplyv na finančný sektor v Číne. Týmto spôsobom regulačné úrady testujú trh. Nám len ostáva veriť, že vedia, čo presne robia.
Celkom vtipní sú v americkom senáte. Najprv sa jeden z kongresmanov rozhodol vydať vyhlásenie o postavení virtuálnej meny mimo zákon, kedy argumentoval tým, že bitcoin sa používa na pranie špinavých peňazí a kupujú sa zaň drogy. Faktom však je, že je mierne nemožné regulovať niečo, čo je decentralizovaná sieť, kedy neexistuje ten bod, ku ktorému sa priamo obrátiť reguláciou alebo zákazom. Na absurditu návrhu upozornil o týždeň neskôr ďalší senátor. Ten vyhlásil, že by bolo lepšie postaviť mimo zákon dlhom krytú menu s názvom americký dolár. Dôvod? Rovnako sa ním financuje terorizmus, rovnako sa zaň kupujú drogy a je predmetom obchodov špinavých peňazí. Tak, človek nevie, čo je lepšie. Bitcoin či dolár?
Matúš Pošvanc
